Vždy, keď som si naťukol náš web, videl som BAVARIAN FOREST 2015 – termín 30. 4. – 3.5. 2015.
A dni sa vliekli a vliekli nekonečne pomaly. Až prišiel konečne deň „Š“ (štvrtok 30.). Dlho som sa naň tešil.
Krásne počasie, slniečko svietilo, nedalo mi a strecha šla dole do kufra. Krásne nám to začína. Vo Schwechate u mekáča sme si dali prvý coffee-stop. S Rolandom sme si vymenili podstatné SAABistické informácie o novinkách v Rakúsku a na Slovensku. Teší sa na prílet slovenských SAABov na SAAB Convertible Treffen 31. 5. do Viedne a ja s ním na pekný nedeľný výlet.
V Bratislave to začalo veľmi optimisticky, no pri odlete z mekáča som pre istotu nechal strechu tam kde patrí a dobre som urobil. Pocit voľnosti by mi nevadil, ale tmavé mraky predo mnou mi nedali možnosť strechu upratať do kufra a dobre som spravil. Kabrík bol niekoľkokrát intenzívne opláchnutý čistou dažďovou vodou do príchodu na miesto stretnutia do Viechtachu.
Vystúpili sme z auta a modrá obloha. Tešili sme sa, že nám po ceste z mrakov vypršali na weekend všetky zásoby vody.
Sediac na terase pri dobrom bavorskom pive sme sa začali pomaly schádzať. Jeden SAAB krajší ako druhý, jeden mladší, druhý starší, ale každý nablýskaný, vyleštený, až oči boleli.
Program, cestné plány vypracované s nemeckou precíznosťou dávali predpoklad bezproblémových preletov. Tabuľky v .xlsx aj so šípkami pre smer napr. 300 m doprava, 700 m doľava, 5,7 km rovno, popri hasičskej stanici atď.
Zajazdili sme si v Bavorskom lese po úzkych vedľajších cestách plných stúpaní, klesaní, serpentín. Konečne si naše turbá prišli na svoje a tiež si výlet užívali. Rozdelení sme boli do 4 letiek s odletom po 5-10 minútach. Bývalo to viac, ale aj menej minút. Pohoda. Niekedy sa stalo, že do cieľa priletela tretia letka pred druhou, ktorá spravila výzvedný prelet po miestach, ktoré neboli v podrobnom itinerári. Predpoklad bol, že nám možno organizátori chceli niečo zatajiť, čo sme nemali preskúmať. Inokedy štvrtá priletela z protismeru a ostatné pristávali podľa plánu.
V piatok večer dorazili zo Žiliny Maťo s dvomi coopilotmi a slovenčina sa zaradila medzi „oficiálne“ jazyky zrazu. O to veselšia bola aj sobotná jazda v tretej letke pod slovenskými zástavami, teda skôr hokejovými fun-vlajočkami po krásach Bavorského lesa.
Pozerajúc na pripravené cestovné plány sme si mysleli, že sa nám nedá zablúdiť, ale dalo sa. Na ceste do Muehlheimu sme niekde nesprávne odbočili. Mali sme ísť k Dunaju, no šli sme opačne do hôr. Nezdalo sa nám to. Na „T“-čkovej križovatke prišiel Ruedi za mnou a pýtal sa, kam mi ukazuje môj navi. Moje MIO ukazovalo doprava, jemu jeho TOM TOM zase doľava. Rozhodli sme smer doľava dole kopcom (hádam tam nájdeme Dunaj). Po desiatkach kilometrov sme prileteli na miesto, kde sme zle odbočili a s optimizmom sme smerovali k Dunaju. Naša letka pristála na stojánke na brehu rieky samozrejme ako posledná.
Poslední bývajú niekedy však aj prví. Prví sme dostali obed – zostali nám miesta najbližšie ku kuchyni.
Prekrásne slnečné sobotné popoludnie aicky stiahlo 15 plátenných striech a užívali sme si vánok vo vlasoch, niektorí v čapiciach, ba bol tam aj jeden elegantný klobúk.
Sobotný večer sa niesol vo veľmi uvoľnenej priateľskej atmosfére, čo nám opäť potvrdilo, že značka SAAB to nie sú len kvalitné autá, ale aj skvelé akcie a perfektní ľudia.
Na potulkách sme videli hrad Weissenstein, zámok Egg, Arbersee, Silberberg, Waldeck…ale aj pikošku od miestnej automobilky – hybridný športiak „i8“ ktorý sa rozhodol priparkovať k dobrej spoločnosti.
Tu si pozrite ďalšie foto:
https://picasaweb.google.com/101296839193385396964/SaabTreffenImBW2015?authkey=Gv1sRgCPu4mr7Y7J_7SQ
SCS reprezentovali
Ruedi 9000 Hirsch (1997)
Maťo 9-5 NG Hirsch (2010)
Emil 9-3 Convertible (2004)
Stálo to za to.
Emil a Maťo
