SAAB CLUB SLOVAKIA

Za Erikom SAABssonom

Správa, že 27. mája 2015 nás opustil Erik Carlsson, nás, všetkých priaznivcov značky SAAB, veľmi zasiahla. Nie len preto, že nás opustila veľká osobnosť motoristického sveta, ale aj preto, že odchodom Erika utrpela obrovskú stratu naša kultová značka áut.
Erik zasvätil celý svoj život SAABom. Už začiatky jeho pretekárskej kariéry sú spojené so začiatkami automobilky SAAB. Pretekal tak na prvých modeloch značky – na type 92 a 93, ako aj na legendárnych deväťdesiatšestkách. Aj keď svoje najväčšie úspechy dosiahol práve s modelmi 96, neváhal súťažiť ani s modelom 95, ktorý by ani človek s najväčšou fantáziou určite nepovažoval za športové auto. A to sa Erik na slávnej Rallye Monte Carlo v roku 1961 umiestnil práve s typom 95 na vynikajúcom štvrtom mieste.
A nebol to nik iný ako Erik, kto automobilku SAAB v šesťdesiatych rokoch minulého storočia preslávil snáď najviac, keď sa práve jeho zásluhou stala táto značka a modely 96 legendami. Dovtedy väčšinou odbornej verejnosti podceňované auto s nízkym výkonom motora a predným pohonom (to bolo v motoristickom športe niečo nemysliteľné) dokázalo predovšetkým Erikovou zásluhou zvíťaziť v mnohých významných motoristických podujatiach, spomedzi ktorých je zrejme najväčším úspechom prvé miesto v Rallye Monte Carlo v rokoch 1962 a 1963. S papierovo oveľa silnejšími súpermi, medzi ktorými nechýbala napríklad ani automobilka Porsche, dokázal Erik vďaka svojim výnimočným jazdeckým schopnostiam s nepretržite zošliapnutým plynovým pedálom a dobrzďovaním ľavou nohou s prehľadom zvíťaziť. No a keď sa už Erikovi nepodarilo zvíťaziť, tak upozornil na kvality lietadla bez krídiel svojou vynaliezavosťou, ako napríklad v slávnej africkej Rally Safari, keď so spolujazdcom Gunnarom Palmom vyprostili svoj Sport z blata tak, že ho štyrikrát preklopili cez strechu, až sa auto dostalo na pevný podklad. Potom jednoducho naštartovali a pokračovali v pretekoch. Keď o tomto kúsku rozprávali po skončení pretekov novinárom, samozrejme, že im nikto neveril a tak museli SAABa preklopiť na chodníku pred hotelom. Traduje sa, že keď chcela víťazná posádka Fordu Erika a Olafa napodobniť, stĺpiky Fordu to nezvládli, okrem vysypaného skla z okien Forda vytiekli z auta aj kvapaliny a posádka Fordu musela zaplatiť ešte aj upratanie chodníka. Aj taký bol Erik.
Na sklonku svojej jazdeckej kariéry Erik pretekal na deväťdesiatšestkách so štvortaktným motorom V4. Tento výkonnejší a modernejší motor s nadšením privítal a potešil sa, že konečne dostal do ruky SAAB, v ktorom nemusí mať pri jazde z kopca plynový pedál zošliapnutý až na podlahu.
Ľudia, ktorí mali to šťastie Erika osobne spoznať, sa zhodujú, že to bol bezprostredný, milý a skromný človek. O to je jeho strata väčšia. Smutné je však aj to, že tak vzácny človek, ktorý sa veľmi významnou mierou zaslúžil o preslávenie značky SAAB, musel byť súčasne svedkom jej strmého pádu až na dno. Toto si Mr. SAAB rozhodne nezaslúžil.
Erikov život je do veľkej miery životom SAABu. Rovnako ako značka, ktorej zasvätil svoj život, prežil ohromný vzostup až na vrchol a, žiaľ, už aj veľký pád. Je nesporné, že práve Erikovou zásluhou sa stala z automobilky SAAB ikona, ktorá zo svojich viac než štyridsať rokov starých úspechov ťaží dodnes.
Pre nás Erik neodišiel a nikdy neodíde. Pre nás je Erik totiž SAAB.
Vyslovujeme úprimnú sústrasť celej Erikovej rodine, ktorá túto obrovskú stratu pociťuje nesporne najviac.
Erik, odpočívaj v pokoji.
TONY Mr.SAAB

Exit mobile version