Ľúbezné meno pre ľúbezné auto. Keď príde reč na klasické Saaby, väčšine sa vybaví tradičná 900vka. Auto, ktoré vyzerá fantasticky, ponúka obrovský priestor a je vďačným partnerom na akýchkoľvek cestách. Samozrejmosťou je láska k úspešnému označeniu „Turbo“, predovšetkým v šestnásťventilovej podobe, čo je dôležité najmä pre „saabistov“, pretože 8-ventilový K-Jetronic je vraj smrť. Ale o tom som nechcel. Naspäť k ľúbeznému autu a klasickým Saabom – tým pred 900vkou. Model 99 je prekrásne auto, no pomerne moderné. Deväťdesiatšestke sme sa už venovali a istý čas mi jedna aj parkovala v garáži, no za jej volantom som začal ešte silnejšie túžiť po 95-ke.
95-ka je v podstate kombík. Trojdverový. Sedemmiestny! A pomerne vzácny, dokonca už aj v samotnej domovine Saabu, vo Švédsku. Samozrejme, čím starší, tým vzácnejší. Keďže 95-ky sa predávali aj s dvojtaktmi, tie sú obrovským lákadlom a na cestách ich pravdepodobne ani nestretnete. A nemyslím len na Slovensku – tu je „vraj“ pár kusov 95tiek, ale novších. Myslím kdekoľvek, okrem tradičných zrazov, ktoré v mnohých krajinách organizujú podobní nadšenci ako tí, ktorí navštevujú tieto stránky, či už ako členovia Saab Clubu Slovakia, alebo iba ako „pozorovatelia“.
Čo sa však nestalo, počas dlhých letných večerov pri intímnej chvíľke s diskusným fórom švédskeho Saab klubu som naďabil na jeden inzerát, ktorý mi pripravil mnoho bezsenných nocí, aj keď to tak spočiatku nevyzeralo. Milý inzerent sa totiž čoskoro ozval (na Švéda neobvyklé, že cudzincovi vôbec odpovedal), že auto je rezervované a kupec príde v sobotu. A tu sa to mohlo aj skončiť, keby sa po niekoľkých dňoch neozval, že dotyčný si to rozmyslel a o auto záujem nemá. Skoro som vykríkol od radosti. Po niekoľkých ubezpečeniach, že mám naozaj seriózny záujem, som už vyberal spoločnosť na výlet a letenky v obľúbenej firme, poskytujúcej lístky do zeme zasľúbenej za neskutočný bagateľ. Slovo dalo slovo, chalani ma podržali, predávajúci súhlasil s „podržaním“ auta približne na mesiac a ja som odrátaval dni.
Let do Švédska nie je udalosťou, ktorú sme ako partia absolvovali prvýkrát a tak logistika bola pomerne jednoduchá. Odlet z Maďarska, návrat po vlastnej osi. Na aute z roku 1967, ktoré od roku 1993 okupuje jednu chatu, na ktorej slúži ako občasný (rozumej približne raz ročne) prepravný prostriedok. Olej bol vraj vymenený a pneumatiky (z roku 1993) sú vraj vo výbornom stave. Po prílete na letisko Skavsta v blízkosti Štokholmu sme mali pár hodín voľno, predsa len, predávajúci chodí do práce. Príroda je aj v okolí letiska, samozrejme, výstavnou skriňou Švédska a čas ubiehal veľmi rýchlo, no na moment, kedy sme zbadali pracovný Touran vlečúci náš Saab snov na vozíku, som pripravený nebol.
Myslím si, že by som toto auto kúpil už len kvôli tej nádhernej olivovozelenej farbe. Alebo už len kvôli tomuto výletu, no prvá jazda skutočne stála za to. Jemná V4 (úplný opak mojich doterajších skúseností) vo mne vzbudzovala až podozrenie, no bol som rozhodnutý v podstate už v momente, kedy som auto zbadal po prvýkrát a tak som to nechcel zbytočne naťahovať. Na testovacej jazde v zásade trval predávajúci. Možno ste si všimli, že doteraz som ani raz nespomenul ten malý detail, cestu dlhšiu ako 2 000 kilometrov, ktorú sme mali pred sebou. DVE TISÍCKY. V mojej hlave totiž funguje akýsi špeciálny mód, pokiaľ ide o Saaby. Automaticky totiž očakávam, že ma akýkoľvek Saab bezpečne dovezie domov bez ohľadu na svoj vek, posádku, či náklad, ktorý povezie. Je síce pravdou, že toto bol môj štvrtý výlet, no tento mal byť najdlhší, na najstaršom aute a v zásade aj najrizikovejší. Môj mozog ale túto skutočnosť vytrvalo odmietal.
Prvá cesta do Štokholmu, kde sme plánovali stráviť prvú noc a pozrieť si mesto, prebehla bez akýchkoľvek problémov. Auto sme dostali s plnou nádržou (!) a tankovali sme v podstate iba pre to, aby sme zistili, ako rýchlo ubúda z nádrže benzín. Ukazovateľ stavu paliva už totiž niekoľko rokov nefunguje. Prvé zistenia – všetky tlmiče sú za zenitom, ale auto pomerne dobre brzdí a motor je ako správna V4ka silný a kultivovaný. Prvý deň teda prekonal naše očakávania.
Druhý deň nás už čakala dlhšia cesta do predajne švédskeho Saab klubu, kde sme plánovali nakúpiť náhradné dielce na náš nový prírastok, ale aj na autá čakajúce doma, pretože švédske poštovné poplatky zvyčajne podstatne predražujú každý internetový nákup. Plánovanú zástavku v tradičnej sieti pre „kutilov“ Biltema sme zvládli vo výbornej nálade, ktorú nám však neskôr pokazila prvá vynútená zastávka – no jej príčiny sme poznali už skôr. Plechové nádrže spred päťdesiatich rokov totiž ľúbia hrdzavieť a napriek tomu, že sme mali prídavný benzínový filter, motor jednoducho odmietal spáliť to, čo sa mu nádrž donedávna žijúca si veľmi pohodovým spôsobom snažila naservírovať. Tento problém sme však našťastie vďaka šikovným a skúseným rukám prominentných členov slovenského Saab klubu (jeden z nich je dnes dokonca už jeho prezidentom) dokázali rýchlo vyriešiť. A počas cesty ešte mnohokrát.
Rád by som však vyzdvihol zastávku v predajni náhradných dielcov švédskeho Saab klubu, kde síce telefóny veľmi nezdvíhajú a na maily až tak často neodpovedajú, no prijatie mimo pracovných hodín sa nám nakoniec predsa len podarilo dohodnúť a prebehlo nad naše očakávanie. Nielen, že sa Jan Karlsson z našej návštevy tešil, no ukázal nám aj svoju zbierku prekrásnych historických Saabov a dokonca nám venoval k nákupu aj šiltovky ich klubu. Možnosť stretnúť človeka, ktorý tak dýcha značkou, ako Jan, je v súčasnosti už skutočnou vzácnosťou. Pritom nielen jeho vedomosti z neho robia naozaj cenného priateľa.
Zvyšok našej cesty sa už vyvíjal pomerne štandardne. Ruská vodka, maďarská klobása, výmena tesnení pod vekami ventilov namiesto raňajok, desiatky Burger Kingov, tankovanie pre istotu – kvôli špine v nádrži – každých 200 km, pravidelné výmeny palivového filtra, Trollhättan, Saab Museum a klasické sklamanie z jeho osadenstva, ktoré vás ledva pozdraví, výlet do blízkosti Malmö za dobrým známym Johannesom (pre KOPEC nazhromaždených náhradných dielov), ktorý, keď má dobrú náladu a o všetkom vie dostatočne vopred, veľmi rád pomôže so základným servisom akéhokoľvek Saabu, trajekt do Nemecka, zápcha v Berlíne kvôli demonštrácii, cesta cez Prahu, príjemné stretnutie so skvelým Davidom z Prahy (ktorý má podobnú, i keď mladšiu a nádherne zrenovovanú hrncovomodrú 95ku) a následný príchod na Slovensko v neskorých nočných hodinách. Štyri dni, 2 195 kilometrov, fantastická partia, jazda „smrti“ a k tomu bonus v podobe vzácneho Saabu 95, to sú veci, ktoré sa nedajú kúpiť a keďže som ich zažil najmä vďaka tejto komunite, chcel som sa s nimi podeliť aj s vami, keď už sú tie sviatky a možno ste zablúdili na klubovú stránku s tým, že máte niekoľko minút času…
Gusto
900 patrí tiež Janovi Karlssonovi
Odtiaľto sa vybavujú objednávky náhradných dielcov
Aj tu sme nocovali
Je to skutočne výnimočné a krásne auto, hoci niektorí tvrdia, že, samozrejme, v prenesenom význame by ho len vlastná matka mohla považovať za pekné. Sme veľmi radi, že tento vzácny kus obohatil zbierku áut práve nášho klubu a želáme mnoho šťastných kilometrov bez poruchy.
Naozaj krasny clanok. Ocenujem lahkost pera skuseneho autora ako aj jeho zanietenie a lasku, s ktorou o svojej novej „starej“ pise. Z clanku vyzaruje duch priatelstva a spolupatricnosti, ktory v dnesnej spolocnosti a uponahlanej dobe tak casto chyba. Autor tak zaroven nastavuje zrkadlo pretvarke a povrchnosti a vyzdvihuje skutocne kamaratstvo a ludskost v harmonickom sulade s ozajstnou kvalitou a solidnostou tychto nadhernych svedskych skvostov. Gratulujem autorovi a tesim sa na jeho dalsie clanky.
Dekuji PePovi za darek od Jeziska v podobe tohoto clanku, i kdyz si to asi ponecham na dalsi Vanoce.
A i Osamely Basnik svou reakci krasne dovysperkoval cely tento clanek, za cez mu take patri muj dik.
Jsem zvedavy, kam az se muze posunout SCS v podobe vlastnictvi dalsich prirustku, hlavne proto, ze se to dneska tezko shani, protoze to neni levny. Vime o cem mluvime, ze..