Smutné poznanie.

Vždy keď ma pracovné povinnosti odvejú do vzdialenejších lokalít, nevynechám možnosť preveriť, ako to so „saabizmom“ vyzerá v danej krajine. Hongkong patrí medzi magické miesta, kde sa východné tradície riadne premiešali so západnými výdobytkami moderného života. Mestu to dodáva priam elektrizujúcu atmosféru. Hongkong sa hrdí mnohými „naj“. Spomeniem len zopár: najslobodnejšie podnikanie, najrušnejší kontajnerový terminál, najväčšia koncentrácia reštaurácií, najviac rolls royceov na km2, obrovská kumulácia okázalého bohatstva, ale i chudoby a tvrdej a až extrémne intenzívnej práce. Je to miesto, kde sa chodí produkovať peniaze. Tempo života i každodenný prístup domácich tomu zodpovedá.
Je potešiteľné, že v úzkych uličkách kde s totálnou absenciou pragmatizmu sa posúvajú murcielaga, gallarda, italie, phantomy, maybachy, db deviatky, no i nemecké mká, rská a brabusy ich menej bonitných majiteľov, bývalo dobrým zvykom vidieť denne i niekoľko saabov. Žiaľ, bývalo. Dnes musí mať človek dobrú dávku šťastia, aby natrafil na tohto Škandinávca. Chcel som preto preskúmať situáciu v miestnom klube. No ako mi zvestoval majiteľ zobrazenej 9-5, klub už nevykazuje žiadnu činnosť. Vzdali to! Pre mňa nepochopiteľné,  pre miestnych bežný prístup. Tak ma aspoň zahriali uznanlivé slová na adresu saabu od majiteľa dealerstva Aston Martin pri predstavovaní hriešne krásneho a ešte hriešnejšie drahého vanquisha.